Pracujete s počítačom ? Aké sú zdravotné riziká práce s počítačom ? Musia chodiť zamestnanci pracujúci s počítačom na lekárske prehliadky ?

Ako má vyzerať pracovisko, kde sa pracuje s počítačom ? 

Aj práca s počítačom (zobrazovacou jednotkou) má svoje pravidlá. Pracovisko musí spĺňať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko podľa Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. a tiež požiadavky podľa Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 276/2006 Z. z. Požiadavky na usporiadanie pracovného miesta a na pracovné prostredie zas uvádza STN EN ISO 9241-5 (83 2091). Napriek tomu, že sedenie za počítačom sa nemusí zdať namáhavé, zamestnanci sú ohrození celým radom chorôb z povolania z dlhodobej práce so zobrazovacou jednotkou, namáhajú svoje oči, ruky a chrbticu, hlavne pri nesprávnej ergonómii a nedodržiavaním zdravotných prestávok. Problémom je aj nevyhovujúce pracovné prostredie ako je nesprávna mikroklíma, slabé osvetlenie priestorov, hluk z iných zariadení, ktorý môže pôsobiť rušivo či nesprávna ergonómia pracovného stola.

Používanie ktoréhokoľvek zariadenia, ktoré je súčasťou pracoviska s počítačom, nesmie ohrozovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Za to je zodpovedný zamestnávateľ. Obrazovka počítača má mať ustálený obraz bez blikania, znaky na obraze majú byť dostatočné veľké, kontrastné a dobre čitateľné. Jas obrazovky sa musí dať ľahko nastaviť,  poloha obrazovky musí byť ľahko prispôsobiteľná potrebám zamestnanca. Nezabudnite na správnu vzdialenosť obrazovky od očí - 50 až 75 cm. 

Klávesnica musí byť od obrazovky oddelená (to znamená, že na dlhodobú prácu sa nemôže využívať notebook) a musí mať takú výšku a sklon, aby si zamestnanec mohol zvoliť pohodlnú pracovnú polohu, umožňujúcu predchádzať únave paží a rúk. Priestor pred klávesnicou musí byť dostatočne veľký, aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia. Klávesnica musí mať matný povrch zamedzujúci vzniku svetelných odrazov a jasne čitateľné znaky.

Pracovná stolička musí byť stabilná a zabezpečovať dostatočnú voľnosť pohybu a pohodlnú pracovnú polohu. Musí byť výškovo nastaviteľná vrátane sklonu. Musí mať operadlá na lakte. Odporúčame zabezpečiť aj podložku pod nohy.  

Pracovné miesto musí zamestnancovi poskytovať primeraný priestor na zaujatie pohodlnej pracovnej polohy. Pracovný stôl  musí mať dostatočné rozmery,  povrch s nízkou svetelnou odrazovosťou a musí umožniť pružné usporiadanie pracoviska s počítačom, klávesnice, dokumentov a ďalších súvisiacich zariadení. Zamestnanec má mať k dispozícii aj držiak na dokumenty. 

Mikroklimatické podmienky 

Viete, aká má byť teplota v kancelárii ? Teplota závisí od ročného obdobia (či je teplé alebo chladné obdobie roka) a tiež od triedy práce, resp. od energetického výdaja zamestnancov. Pracovníci so zobrazovacou jednotkou, ktorí pracujú v kancelárii a počítač používajú dlhodobo, čiže viac ako 4 hodiny denne, môžu byť pokojne zaradení do triedy 1a. Sem sa zaraďujú ľahké administratívne práce, písanie, práca na počítači, kreslenie, účtovníctvo atď. Teplota by mala byť medzi 23 až 27 °C v teplom období roka. Minimálna teplota je 20 °C a maximálna je 28 °C. V chladnom období je optimálna teplota medzi 20 až 24 °C, kedy minimálna teplota môže byť 20 °C a maximálna 26°C. Každá trieda práce má svoje optimálne teplotné hodnoty, môžete ich nájsť vo Vyhláške č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. 

Mikroklimatické podmienky však nie sú len správne teploty ovzdušia, ale aj vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu.  Ideálna vlhkosť vzduchu je v rozmedzí od 30 do 70%. Príliš nízka vlhkosť vzduchu spôsobuje dýchacie ťažkosti a vysoká vlhkosť vzduchu zase podporuje kondenzáciu vody a rast plesní. Rýchlosť prúdenia vzduchu je tiež dôležitá. Ak je prúdenie vzduchu príliš pomalé (menej ako 0,1 m.s-1), človek má pocit, že vzduch sa nehýbe, rýchlejšie prúdenie vzduchu môže pôsobiť rušivo (ako prievan).

Osvetlenosť

Dostatočné a správne osvetlenie kancelárskych priestorov je dôležité pre pohodu zamestnancov a ochranu ich zraku. Limity pre osvetlenosť nie sú stanovené zákonom, sú stanovené najnižšie prípustné hodnoty celkovej udržiavanej osvetlenosti vnútorného priestoru pracoviska. Pre bežné kancelárske priestory so združeným osvetlením (teda prirodzené osvetlenie doplnené umelým) je minimálna hodnota 500 lx. 

Odporúčame tiež zabezpečiť na okná tienenie žalúziami, aby si zamestnanci mohli regulovať osvetlenie. Je dôležité sa vyhýbať oslneniu, ktoré by spôsobovalo odrazy na obrazovke. Rušivé oslnenie ruší pohodu tým, že rozptyľuje pozornosť a zhoršuje sústredenie, spôsobuje rozmazanie písmen, nadmernú námahu očí či dvojité videnie.

Hlučnosť v kancelárii

Ak má byť zabezpečená dostatočná kvalita pracovného prostredia, tak potom netreba zabúdať na rušivý a obťažujúci hluk, ktorý môže do kancelárie prenikať z vonkajšieho prostredia (doprava, stavebné stroje...) a tiež rušivý hluk vychádzajúci z iných  technických a kancelárskych zariadení ako sú ventilačné a klimatizačné systémy či servery. Hluk spôsobujú vyzváňajúce telefóny a hlasité telefonáty kolegov a hlasná hudba pôsobia tiež rušivo. Nezanedbateľný je hluk nesený konštrukciou, napríklad kroky, ktoré počuť či zatváranie a otváranie dverí. Konkrétna vyhláška, ktorá by osobitne upravovala hluk v kancelárskych priestoroch nejestvuje, hluku na pracovisku ako takom sa venuje Nariadenie vlády č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Práca v kancelárskych priestoroch bez hlučných strojových zariadení sa zaraďuje medzi I. skupinu prác, ktorá vyžaduje nepretržité sústredenie alebo nerušené dorozumievanie, hluk na takomto pracovisku by mal byť na úrovni do 40 db LAEX,8h. 

Lekárske preventívne prehliadky pri práci s počítačom - sú povinné ? 

Napriek tomu, že prácu s počítačom môžeme zaradiť do 1. alebo 2. kategórie práce, čo znamená prácu ,,nerizikovú´ ´´, existujú legislatívne predpisy, ktoré zaraďujú túto prácu medzi práce podľa osobitného predpisu a na tie sa povinnosť absolvovania lekárskych preventívnych prehliadok vzťahuje.  Konkrétne je to §7 ods.1 pís. a) NV SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami. V tomto odseku sa hovorí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, v pravidelných časových intervaloch podľa osobitného predpisu a v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou, taktiež lekársku prehliadku špecialistom. Ďalším odvolávacím predpisom je aj § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. 

Vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačne vyplýva zákonná povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci pri práci so zobrazovacou jednotkou. Na túto skutočnosť by mala zamestnávateľa upozorniť aj jeho pracovná zdravotná služba, ktorá by mala vypracovať návrh zoznamu zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskym prehliadkam vo vzťahu k práci a navrhne aj opakovanú lehotu týchto prehliadok. V HWORK PZS & BOZP navrhujeme štandardne frekvenciu každé 2 až 3 roky. 

Musí zamestnávateľ preplácať zamestnancom, ktorí pracujú s počitačom okuliare ? 

Okuliare považujeme za "špeciálne korekčné pomôcky" ktoré sú prispôsobené na prácu so zobrazovacou jednotkou a jednoznačne pratria medzi pracovné pomôcky. (Napr. sklá s antireflexnou ochrannou vrstvou, UV a PC filtrom a pod.). Tieto pracovné pomôcky je povinný zabezpečiť zamestnávateľ a to na vlastné náklady, čiže ich musí zamestnancovi preplatiť. Vyplýva mu to na základe §7 ods.1 pís. a) NV SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami. Zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť aj komplexné oftalmologické vyšetrenie. O tom, akým spôsobom bude uhrádzať tieto náklady, musí mať zamestnávateľ spracované vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ nemusí zamestnancovi uhrádzať náklady za okuliarový rám, poprípade môže naň prispieť len určitou čiastkou. 

Zdravotné riziká práce s počítačom

Čo všetko hrozí pracovníkom, ktorí nemajú zabezpečené správne pracovné podmienky a ergonómiu pracovného stola ? V prvom rade je nadmerne zaťažený zrak. Môžeme sa stretnúť aj s pojmom syndróm unavených očí či syndróm počítačového videnia. Prejavuje sa únavou, citlivosťou a bolestivosťou očí, rozmazaným alebo zahmleným videním, zvýšeným slzením, výnimkou nie je ani pálenie a rezanie oka, neschopnosť zaostriť, krátkozrakosť a mnohé ďalšie. Objaviť sa tiež môže bolesť hlavy či závrate. Práca s počítačom zvyšuje záťaž zraku a očí, najmä ak je vykonávaná bez prestávok. Spôsobuje to nadmerné oslnenie, nesprávna poloha obrazovky, držiaka dokumentov a klávesnice, zlý sklon obrazovky, odrazy a zrkadlenia či zle nastavený jas.

Bolesť chrbtice vzniká pri nesprávnej polohe pri sedení. Nesprávna ergonómia spôsobuje preťažovanie svalov šije a krčnej chrbtice, svalov medzi lopatkami a stlačenie hrudníka a tiež preťaženie driekovej chrbtice a oblasti krížov. Dlhodobá zlá ergonómia môže mať za následok až vysunutie platničky a útlak nervu, s ktorým je spojený zápal, bodavá bolesť vystrelujúca do nôh a zhoršenie chôdze. 

Karpálny tunel asi predstavovať nemusíme. O tomto ochorení sa dočítate aj v samostatnom článku na našom blogu kliknutím na tento odkaz. Rizikovým faktorom vzniku karpálneho tunela je napríklad používanie jedného prsta na všetky tlačidlá, uchopenie myši "zhora" bez podpory dlane alebo zápästia, či pustenie myši pri stlačení tlačidla, alebo zle umiestnená klávesnica. Zápästie má byť voľne položené na pracovnej ploche.

Tenisový lakeť vzniká, keď predlaktie nie je voči ramenu v pravom uhle. Príliš vysoké sedenie môže spôsobiť zápaly predlaktia. Tenisový lakeť teda nevzniká len preťažením pri športe. Je to veľmi bolestivý zápal šľachy vonkajšieho lakťa z jednostranného zaťaženia svalov predlaktia, ktoré zabezpečujú vystieranie prstov a zápästia. Dochádza k bolesti a strate ohybnosti v oblasti lakťa, človek má pri ňom problém uchopiť predmet do ruky či písať perom. Obdobným ochorením je aj tzv. golfový lakeť, rozdiel je v mieste zápalu. Pri tenisovom lakti sú zapálené a preťažené vonkajšie šľachy svalov predlaktia, u golfového lakťa je to zápal a preťaženie vnútorných šliach svalov predlaktia. Obe ochorenia v sebe nesú názov športu typického pre toto ochorenie, avšak veľmi ľahko sa môžu rozvinúť aj u nešportovca.

V neposlednom rade treba spomenúť neuropsychickú záťaž. Nevhodný softvér, pomalá odozva počítača, časový stres, zastaraný počítač, chýbajúce pomôcky, absencia prestávok a oddychu, hlučný kolega...

Mgr. Lenka Chudá, PhD. - Verejná zdravotníčka, BT