Aký je rozdiel medzi rekondičným pobytom a rehabilitáciou ? Má na ňu nárok každý zamestnanec ? Kto je povinný znášať náklady za rekondičný pobyt ?

Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia

Zamestnávateľ sa pri zabezpečovaní rekondičných pobytov riadi zákonom č. 124/2006 Z. z. § 11. Tento zákon mu ustanovuje povinnosť predchádzať vzniku choroby z povolania a zabezpečovať vybraným zamestnancom buď rekondičný pobyt v dĺžke minimálne 7 dní alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou v dĺžke minimálne 80 hodín počas 2 rokov. 

Rekondičný pobyt aj rehabilitácia slúžia ako kompenzácia za sťažené pracovné podmienky a expozíciu rizikovým faktorom práce.

Zamestnávateľ musí v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby navrhnúť zoznam zamestnancov, ktorí sa zúčastnia rekondičného pobytu alebo rehabilitácie, navrhne podľa faktorov práce náplň tohto pobytu, vyberie zariadenie, či dátum a dĺžku pobytu. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky. 

Zamestnávateľ má na výber, či zabezpečí rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu. Rehabilitácia je alternatíva k pobytu v špecializovanom zariadení, kde sa vykonávajú rôzne liečebné procedúry. Ak si zamestnávateľ vyberie, že bude poskytovať rekondičné pobyty, je povinný znášať náklady za procedúry, pobyt, stravovanie či cestovné náklady zamestnanca. Rehabilitácia môže byť poskytovaná napríklad v ambulancii špecialistu pre fyzioterapiu. Pri rozhodovaní musí brať do úvahy odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby a pracovné podmienky, vrátane pracovných faktorov. 

Aké procedúry môže zamestnanec absolvovať ? 

Náplň rekondičného pobytu navrhuje lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom. Spolupracovať pritom môže s odborníkmi z oblasti fyzioterapie či balneológie a liečebnej rehabilitácie, verejného zdravotníctva, hygieny výživy, výchovy k zdraviu, či so špecialistom na pracovné lekárstvo a toxikológiu. 

Rekondičný pobyt má služiť na podporu zdravia zamestnanca, má byť cielene zameraný na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, čo je vhodné najmä u zamestnancov, ktorí sú exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom alebo pevným aerosólom.  Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo saunovanie. Na rekondičnom pobyte majú mať zamestnanci možnosť aj športovať a aktívne využívať pobyt v prírode.

Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, rôzne fyzioterapeutické procedúry, masáže alebo plávanie. Majú slúžiť na odstránenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií zamestnancov a faktorom práce a pracovného prostredia.

Kto má nárok na rekondičný pobyt či rehabilitáciu ?

Na rekondičný pobyt či rehabilitáciu má nárok zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov. 

Ďalší rekondičný pobyt sa poskytuje raz za tri roky, ak zamestnanec odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien. 

Rekondičný pobyt či rehabilitácia sa neposkytuje všetkým pracovníkom v tretej alebo štvrtej kategórie práce. Musí byť splnená účelnosť rekondičného pobytu a rehabilitácie, a tá nie je splnená v prípade, ak je pri práci zamestnanec vystavený:

• faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie,
• biologickému faktoru,
• elektromagnetickému žiareniu,
• ultrafialovému žiareniu,
• infračervenému žiareniu,
• laseru.

Všetky ostatné faktory práce spĺňajú účelnosť rekondičného pobytu či rehabilitácie, vrátane fyzickej  a psychickej záťaže, hluku, vibrácií či záťaže teplom alebo chladom. 

Ak zamestnávateľ vypracuje s pracovnou zdravotnou službou zoznam zamestnancov na rekondičný pobyt či rehabilitáciu, určí zariadenie aj obsahovú náplň pobytu, dĺžku a dátum pobytu, zamestnanec je povinný sa tohto pobytu zúčastniť. Ak zamestnanec odmietne zúčastniť sa rekondičného pobytu či rehabilitácie v súvislosti s prácou, zamestnávateľ je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi, ak by mu Inšpektorát práce uložil pokutu za nesplnenie povinnosti v oblasti rekondičných pobytov.

Môže sa rekondičný pobyt či rehabilitácia poskytovať aj zamestnancom, ktorí sú zaradení do prvej alebo druhej kategórie práce ? 

Samozrejme áno, ale nie je to pre zamestnávateľa povinné. Prihliadať však musí na podmienku účelnosti pobytu či rehabilitácie. Odporúčame, aby zamestnávateľ vypracoval zoznam zamestnancov na rekondičný pobyt či rehabilitáciu v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, ktorá mu poskytuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami v prvej a druhej kategórie práce. 

Mgr. Lenka Chudá, PhD. - Verejná zdravotníčka, BT

Páčil sa Vám tento článok ? Zdieľajte ho s ostatnými !