Psychická záťaž pracovníkov z pohľadu pracovnej zdravotnej služby

05.11.2022

Psychická záťaž na pracovisku je veľmi významným determinantom zdravia a pohody. mnohí z nás by iste povedali, že čím ďalej, tým vyššia psychická záťaž na nás dolieha. Pozrime sa teda na tento pracovný faktor bližšie - čo to znamená pracovná psychická záťaž, čo môžete ako zamestnávateľ spraviť preto, aby bola čo najnižšia a čo môže robiť pracovná zdravotná služba.


Definícia a legislatíva

Podľa Vyhlášky č. 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci je psychická záťaž pracovný faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií. Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného  a pracovného prostredia. 

Z pohľadu Verejného zdravotníctva rozlišujeme tri formy psychickej pracovnej záťaže - senzoricú, mentálnu a emocionálnu. Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému. Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie. Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu. 

Čo je to teda psychická záťaž na pracovisku ? 

Je to napríklad psychické preťaženie, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon. Je to tiež monotónia, teda postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti. Poznáme aj tzv. nešpecifické preťaženie, čo je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou. 

Priťažujúci faktor

Čo všetko môže zvýšiť psychickú pracovnú záťaž zamestnancov ešte viac ? Medzi takýto priťažujúci faktor patrí napr. neštandardné pracovné prostredie, čo je pracovisko bez denného osvetlenia, práca v podzemí, práca vo výškach. Je to tiež práca vo vnútenom pracovnom tempe, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Či monotónna práca  spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. 

Čo si pri posudzovaní rizika všíma Verejný zdravotník ? 

V prvom rade chceme upozorniť, že podľa tejto vyhlášky nie je Verejný zdravotník kompetentný kategorizovať a kvalitatívne posudzovať psychickú pracovnú záťaž.  Túto kompetenciu má len lekár so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci. Posudzovať psychickú pracovnú záťaž môže aj iný zdravotnícky pracovník resp. psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia. Posudzovanie prebieha formou dotazníkového výskumu alebo iných testov a ich vyhodnotením podľa vopred určených kritérií. Verejní zdravotníci tieto dotazníky nevypracovávajú a teda nekategorizujú psychickú pracovnú záťaž, ale prešetrujú prítomnosť senzorickej záťaže pri práci so zobrazovacou jednotkou a ako už vieme, senzorická záťaž je druh psychickej záťaže.

V súvislosti so senzorickou psychickou záťažou si všímame kritický detail, náročnosť na diskrimináciu detailov, nároky na adaptáciu zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly, zisťujeme možné zrakové ťažkosti, prácu pri zhoršených svetelných podmienkach, citlivosť zraku, náročnosť sluchovej úlohy, prácu s drobnými predmetmi, zhoršenie zvukovej kvality a náročnosť na ostatné zmyslové orgány (napr. na vestibulárny systém). Všetko uvedené súvisí najmä s prácou so zobrazovacou jednotkou, Verejný zdravotník teda posudzuje hlavne veľkosť a typ obrazovky, farebnosť, či je alebo nie je prítomný filter na obrazovke, denný počet hodín pri obrazovke, používanie myši, prítomnosť stolnej lampy, podložky nôh, držiak na dokumenty, osvetlenie v priestoroch, aká je prevládajúca farba nábytku, stabilita obrazu, vzdialenosť obrazovky od zamestnanca, odrazy na obrazovke, priestorové požiadavky a výška pracovného stola.

Z hľadiska sluchovej námahy zamestnancov sledujeme náročnosť sluchovej úlohy, ako presne má zamestnanec rozlišovať rôzne zvukové signály, pričom treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyššieho úsilia pri rozlišovaní signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. 

V neposlednom rade by mala PZS kontrolovať náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány - z hľadiska možných zdravotných rizík prichádzajú do úvahy najmä práce náročné na taktilné vnímanie, ktoré sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť prstov a malých svalových skupín; čo zvyšuje nároky na sústredenosť alebo práce s drobnými predmetmi. 

Pracovná zdravotná služba teda sleduje či je na pracovisku:

  • nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom
  • hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri práci
  • možné sociálne interakcie
  • hmotná a organizačná zodpovednosť jednotlivých profesií
  • riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb
  • fyzická nepohoda

Na základe toho vypracuje odborný odhad a doplní ho záverom alebo aj protokolom o hodnotení senzorickej psychickej záťaži na pracovisku. 

Aké sú ochranné opatrenia proti psychickej pracovnej záťaži ?

Aby bola psychická pracovná záťaž čo najnižšia, odporúčame vykonať opatrenia technické, organizačné a nakoniec opatrenia osobné, napríklad:

Technické opatrenia:

a) ergonomická úprava pracoviska (podložky pod nohy k stolu so ZJ, podložky pod zápästia, používať ergonomické stoličky)

b) zabezpečiť oddychovú miestnosť a možnosť relaxácie pri dlhodobej práci so ZJ

c) kvalita pracovného prostredia (udržiavanie vhodných mikroklimatických podmienok)

d) vhodná úprava prostredia (neutrále farby stien, dostatočné osvetlenie vhodnej farby, zdravé mikroklimatické podmienky)

Organizačné opatrenia:

a) organizácia práce (zefektívnenie spôsobov činnosti zamestnancov, striedanie rôznych činností, odstraňovanie rušivých faktorov)

b) vhodné rozvrhnutie prestávok pri práci

c) ak to dovoľuje charakter práce optimalizácia výrobných procesov, časová snímka práce, normovanie práce

Iné opatrenia:

a) systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov, rôzne manažérske prístupy k rozdeľovaniu práce a úloh

b) pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom

c) systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady

d) vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci

Všetci sme len ľudia

Treba sa pozrieť na túto problematiku aj z ľudskej stránky. Každý sme iný, máme rozdielne vnútorné prežívanie, temperament, pochádzame z rozličných pomerov a poháňa nás rozdieľny motív. Akceptácia a vyhýbanie sa extrémom je kľúčom k fungujúcemu spoločenstvu. Vedúci pracovníci a manažéri by mali chcieť aktívne zlepšovať atmosféru na pracovisku, viesť k efektívnej komunikácií a snažiť sa o diplomatické riešenie konfliktov. Naša rada na záver: najdôležitejšie je zdravie. Pokiaľ ste zdraví, všetko ostatné sa dá vyriešiť, vykomunikovať, opraviť, vymeniť alebo kúpiť. A keď cítite, že nie ste zdraví (áno aj psychické zdravie je zdravie, nie len to fyzické), nehanbite sa vyhľadať odbornú pomoc. Návšteva terapeuta či ambulancie štátneho psychológa nie je hanba, táto stigma je už dávno prežitok a patrí do minulosti. 

Potrebujete vypracovať odborný posudok PZS ? Kontaktujte nás.